Nebudem to tajiť – na tento album som sa v roku 2012 tešil najviac. Nie je to preto, že by sa partii Britov darilo nahrávať prelomové kúsky. Aj pri rozmanitosti žánrov, o ktoré sa opierajú, je ich hudba vždy viac o jednoduchom hraní zo srdca a odkazovaní na staré vzory z oblasti rocku, blues, folku aj filmu. Ak popritom vybudujú mostík so súčasnou hudbou zapojením tvrdosti alebo atmosferických, chvíľami post-rockových vyhrávok, znie to vždy uvoľnene, bez snahy o prekračovanie hraníc alebo dokazovanie si vlastnej veľkosti.

CRIPPLED BLACK PHOENIX si jednoducho vedia získať sympatie publika a navnadiť ho na odovzdané počúvanie. Nefungujú v anonymite, ale neradi sa fotia pre médiá, nevystatujú sa na verejnosti a dokonca aj vo videoklipe si radšej zahalia tváre, len aby sa nemuseli hanbiť pred kamerou. S nenútenosťou sebe vlastnou totiž vštepujú človečenstvo priamo do toho, čo je najdôležitejšie – teda do vlastnej tvorby.

Udržať partiu pohromade

Z núdze cnosť. Každý album Britov je unikátny kvôli neustálym zmenám v zostave. Novinka „(Mankind) The Crafty Ape“, nahraná znova v inom zložení ako jej predchodca, zostane zrejme naveky posledným albumom CRIPPLED BLACK PHOENIX so sympatickým Joeom Volkom za mikrofónom. Rozhodnutie speváka odísť tesne po nahraní dosky len kopíruje pomery v kapele: jediný, kto sa jej venuje dlhodobo a stopercentne, je totiž skladateľ Justin Greaves.

Zvyšné hráčske posty spravidla zastávajú ľudia, ktorých druhou prioritou sú buď maličké osobné projekty, alebo iné podzemné kapely. Udržať stroj v neustálom chode je preto ťažké. Ale netreba vešať hlavu, zatiaľ sa vždy zdalo, že zmeny CRIPPLED BLACK PHOENIX len a len prospeli.

Aj LVMEN mali svoju Markétu Lazarovú

Ak sa novinka niekam posunula, tak je to smerom k väčšej pesničkovosti a priamočiarosti. Zatiaľ čo na fantastickom dvoj-CD „The Resurrectionists / Night Raider“, podľa mňa najlepšom počine roku 2009, bol problém vybrať čo i len jednu skladbu s hitovým potenciálom, na novom albume sú aspoň štyri. Vplyvy PINK FLOYD a blues-rocku sú znova očividné, šiesta skladba dokonca pripomenie starého Eltona Johna. Vigilantes sa však nikdy neznížia na úlohu obyčajnej revivalovej kapely. Naopak.

Čo ubudlo, sú početné intrá a úryvky z filmov. Ako to už pri intrách chodí, niesli v sebe predpísané emócie a dojmy, pripravené k okamžitému ponáraniu pod kožu poslucháča – podobne, ako keď náladu českých LVMEN často definovali krásne výseky z Markéty Lazarovej. Ide teda o zložku, ktorá pri všetkej úprimnosti chýba, pretože do hudby vnášala viac osobného.

Zároveň ale treba vyzdvihnúť snahu CRIPPLED BLACK PHOENIX o poctivý prístup. Po novom sa už nestane, že intro zanechá silnejší dojem ako skladba samotná, čo platilo napríklad v prípade nemastnej-neslanej „Bastogne Blues“ z EP „I, Vigilante“. Všetka zodpovednosť za prenášanie emócií, o ktorých je hudba predovšetkým, teraz leží na pleciach kapely. Ako si s tým dokázala poradiť?

Starosti o osud ľudstva

Výborne. Novinka možno nie je zošitá dohromady s takou precíznosťou ako predošlý dvojalbum a nevytvára jednoliaty svet plný slnka, prachu a poletujúcich chumáčov slamy. Miesto toho kopíruje trojaktovú štruktúru konceptu albumu o skazenosti ľudstva a nádeji, že ešte nie je všetko stratené (Hrozba – Pasca – Clivota človeka): posúva dianie neustále dopredu, aby kulminovala približne v strede minutáže a po jej zvyšok už len nádherne melancholicky doznievala.

Medzi jej najlepšie okamihy patria tie, v ktorých je počuť, ako skvele sa skupina baví. Zapojenie trúbok („Born In A Hurricane“) a hry na pílku („The Heart Of Every Country“) je detailom, ktorý je ľahké si zamilovať. Tradičné potešenie prinášajú aj precítené gitarové vyhrávky alebo pokorný prejav speváka Joea Volka. No a keď mu svojím spevom sekunduje Daisy Chapman, človeka až prepadne ľútosť z toho, že aj ona už zrejme opustila kapelu.

Dobrý výsledný dojem teda neskazí ani nemotorný predel medzi prvou a druhou časťou šiestej skladby „The Brain / Poznan“, ani zažitá skúsenosť, že to ešte stále mohlo byť aj lepšie. CRIPPLED BLACK PHOENIX vydali prvý hodnotný album roku 2012 – nevtieravý, bohatý na silné momenty a pripravený na veľa vypočutí. Mám také tušenie, že v koncoročnom zúčtovaní skončí vysoko.